Združenie pre záchranu HRADU TEMATIN

 http://www.tematin.eu

OZ Hrad Tematín
Haanova 4
851 04 BRATISLAVA


Tematínsky hrad vznikol pravdepodobne bezprostredne po Mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov "temä", označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta "týn". Niektorí maďarskí historici odvodzujú pôvod mena od slova "temetö" - cintorín, avšak v zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia je zachytený názov Temetyn.

Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný listine z roku 1453.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1270 v súvislosti s pokusom dobyť hrad Belom IV., avšak jeho útok odrazil vtedajší majiteľ hradu Michal, syn Ondreja, blízky spoločník Belovho najstaršieho syna a budúceho panovníka Štefana V. Ten, už ako kráľ potvrdzuje v roku 1272 Michalovi listinu z roku 1270 v ktorej mu za vernosť a poskytnuté služby daroval niekoľko dedín a v ktorej sa mimo iného spomína ako majiteľ Tematínu.

Po jeho smrti sa stal kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14. storočia ho získava Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládal Považie až do svojej smrti v roku 1321 po ktorej sa hrad stal opäť kráľovským. V druhej polovici 14. storočia hrad stratil svoj pôvodný strategický význam a prešiel do súkromných rúk.

Za vlády Ľudovíta I. sa v rokoch 1348-50 Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo v ktorom sa vyznamenal Vavrinec Tóth (Sclavus, Slovák). Jeho syn Mikuláš Kont, kráľovský čašník a Tekovský župan, od roku 1352 uhorský palatín, dostal v roku 1348 od Ľudovíta hradné panstvo Tematín (s obcami Hrádok (Harstnuk), Piešťany (Pessen), Horná Streda (Zerdahel), Lúka (Rety), Modrová (Madro), Modrovka (alia Madro), Moravany nad Váhom (Marwan), Banka (Banya), Ducové (Duchreuy), Hôrka (Harka), Mošovce (Mosoch), Lehota (Lehota) a Ratnovce (Ratun)). V roku 1349 žiada Mikuláš potvrdenie spoluvlastníctva aj pre svojich mladších bratov Leukuša (Levka) a Bartolomeja. Po jeho smrti v roku 1367 spravovala majetky nielen jeho žena Klára a jeho syn Mikuláš ale aj synovia Bartolomeja Ladislav a Imrich. V roku 1395 sa súdili o lesy s Henrichom, opátom kláštora sv. Hipolyta v Nitre na Zobore. Vdova po Mikulášovi Kontovi žila ešte v roku 1406. Po jej smrti prešiel majetok do rúk jej syna Mikuláša, ktorý získal šľachtický predikát z Ujlaku a založil rod Ujlakiovcov, ktorej členovia vlastnili hrad a panstvo Tematín až do vymretia v roku 1521. Posledný ujlakiovský majiteľ bol od roku 1511 Vavrinec, ktorý sa sporil s nitrianskym biskupom Štefanom. Príčinou sporu bol biskupov poddaný Blažej Sekeráš z Ardanoviec ktorého chytili Vavrincovi ľudia keď rúbal drevo a uväznili ho na Tematíne. Biskup sa obrátil na palatína Imricha Perína aby spor vyšetril a oslobodil väzneného.

Hradné panstvo sa stalo kráľovským majetkom po smrti Vavrinca Ujlakiho v roku 1521. Nebezpečenstvo tureckého útoku prinútilo kráľa Ľudovíta II. dať Tematín 20. júla 1524 taverníkovi Alexejovi Turzovi do zálohy za 25 000 zlatých. Hradu vtedy patrili mestečká Bojná (Bayna), Piešťany (Pesthyen) a dediny Horná Streda (Zerdahel), Lehota (Piešťanská), Banka (Banyka), Lúka (Rethee), Hrádok (Radnok), Hôrka nad Váhom (Horka), Modrovka (Kismodroh), Modrová (Naghmodroh), Stará Lehota (Olehota), Nová Lehota (Wylehota), Hubina (Hwbyna) a Moravany nad Váhom (Morwany).

Koncom 17. storočia hrad patril Berčéniovcom (Bercsényiovcom). V roku 1665 sa na hrade narodil jeho posledný vlastník Mikuláš Berčéni, ktorý bol počas Rákociho povstania jeho druhým najvýznamnejším predstaviteľom. Po porážke povstania 22. januára 1710 sa Berčéni rozhodol hľadať útočisko v Poľsku, no potreboval k tomu majetok uložený na Tematíne. Hrad ale musel opustiť nocou v preoblečení a s jediným sluhom pred hrozbou dolapenia cisárskym vojskom, ktoré začalo obliehať hrad na druhý deň. Hradná posádka si vyjednala tri dni neútočenia a potom sa vzdala. Berčéniho dvojník bol zatknutý a odvezený do Bratislavy, stavba bola rozbúraná a odvtedy je v ruinách. Skutočný Berčéni zomiera v roku 1725 v osmanskom exile.

Šľachtic Alojz Mednyanský opisuje vo svojej "Malebnej ceste dolu Váhom" vydanej prvý raz v roku 1826 svoju návštevu zrúcanín slovami: "Keby nie výhľadu a niekoľko nezvyčajných rastlín odškodňujúcich dvojhodinový namáhavý výstup, oľutovali by sme návštevu zrúcanín. Spustošenie zničilo ešte aj stopy po rozčlenení budovy, podľa ktorého by sme si mohli urobiť akú-takú predstavu o vnútornej úprave tohto význačného hradu."

Stavebno-historická charakteristika

Výšinný hrad predstavuje stavebný komplex, ktorý sa v závere svojho stavebného vývoja skladal z piatich hlavných celkov: z najvyššie položeného hradného jadra, naň od severovýchodu napojeného predbránia, náväzne od severu pričleneného 1. predhradia v nižšej polohe a k nemu od západu pripojeného 2. predhradia, pričom 3. predhradie vypĺňa svahovitý priestor severne od 1. predhradia. Prístupová cesta ústila do hradného komplexu od juhu, v mieste prvej brány brány v južnom úseku hradbového múru 2. predhradia a ďalej po zatočení na východ prejdúc priestorom 2. predhradia vyústila k bráne v západnom úseku hradbového múru 1. predhradia. Pokračujúc priestorom tohto predhradia východným smerom sa cesta stočila na juh a prekonajúc priekopu vyústila k 3. bráne v bašte predbránia. Prekonávajúc priestor predbránia cesta pokračovala južným smerom až k bránovej veži hradného jadra so 4. hradnou bránou, po ktorej prekonaní komunikácia vyústila do nádvoria hradného jadra.
Hradné jadro nepravidelného polygonálneho pôdorysu o maximálnej dĺžky okolo 70 m a maximálnej šírky okolo 40 m zaberá vrcholovú polohu hradného brala v mieste ukončenia tiahleho skalného hrebeňa a je situované v južnej časti hradného komplexu. Pozostáva zo včasnogotickej obrannej hranolovej veže v juhozápadnom ukončení jadra (1226/1), hradbového múru lemujúceho v závere vývoja hradu ústredné nádvorie iba zo západnej strany (1226/2 - múr hradbový I, 1226/9 - nádvorie hradné I), včasnogotickej bránovej hranolovej veže v severovýchodnej časti jadra (1226/3) a na ňu od východu napojeného východného jednotraktového paláca neskororenesančného pôvodu (1226/4.). Na palác sa z južnej strany napája veľký ranorenesančný bastión dominujúci v južnom cípe jadra (1226/6), pričom medzi ním a vežou je situovaný dvojtraktový južný palác (1226/5). Od západu sa k hradbovému múru pri kontakte s obrannou vežou pripája renesančná polvalcová delová bašta (1226/7) a k posledným známym objektom jadra patrí pozdĺžny severný jednotraktový palác, pristavaný k hradbovému múru zo strany nádvoria (1226/8). Palác je zrastlicou neskorogotického vežového paláca na východnej strane a od západu napojeného traktu predpokladaného goticko-renesančného pôvodu.
Predbránie sa na hradné jadro napájalo v mieste bránovej veže tak, že pojalo časť prístupovej komunikácie vedúcej od severu, čím pohltilo pravidelný priestor severne od bránovej veže. Pozostávalo zo vstupnej neskororenesančnej bašty z prejazdom brány (1226/11), na ktorú bol napojený hradbový múr spájajúci baštu so severovýchodným nárožím hradného jadra (1226/10 - múr hradbový II). Z vonkajšej východnej strany bol dodatočne k hradbovému múru pristavaný ďalší obranný objekt, delová bašta obdĺžnikového pôdorysu (1226/12).
Na predbránie a severný palác hradného jadra sa od severu napájal priestor neskororenesančného 1. predhradia so zalamovaným pôdorysom hradbového múru (1226/14), ktorý vymedzoval pravidelný obdĺžnikový priestor priechodného nádvoria (1226/16). Samotná vstupná brána bola situovaná v západnom úseku hradbového múru, ku ktorému bol neskôr z vonkajšej strany pristavaný bolverk obstavujúci aj severozápadné nárožie hradného jadra (1226/15). Prístup do bolverku bol dodatočne zo strany nádvoria 1. predhradia zabezpečený vstavanou hranolovou baštou.
Na oválny hrot bolverku a severozápadné nárožie opevnenia 1. predhradia sa napájal hradbový múr 2. predhradia (1226/17), vymedzujúci plochu priechodného nádvoria (1226/18). Nárožia hradbového múru boli spevnené otvorenými baštami, pričom v južnom úseku múru bola situovaná vstupná brána.
Severne od plochy 1. predhradia bolo na svahovitom teréne situované 3.predhradie, vymedzené predpokladaným valovým opevnením (1226/19).
V priestore južného predpolia je pred bastiónom hradného jadra hradné jadro situovaná oválna plošina, ktorá je pravdepodobne zvyškom predsunutého opevnenia nad prístupovou komunikáciou v juhozápadnom predpolí hradu. Z dôvodu neoverenia jej funkcie a pôvodu hĺbkovým výskumom zatiaľ nie je zahrnutá do objektovej skladby NKP. Odporúčame ju preto po overení a preukázaní archeologickou sondážou buď zaradiť do objektovej skladby NKP alebo chrániť len v rámci ochranného pásma NKP.
Celý komplex hradnej zrúcaniny je dnes v dezolátnom havarijnom stave, s množstvom kavern a statických porúch, vedúcich k postupnému rozpadu zvyškov hradu. Nemalú škodu spôsobuje aj pomerne hustá vegetácia narúšajúca historické konštrukcie

 

Zaužívaný názov NKP: hrad Tematín
Objektová skladba NKP: A: HRADNÉ JADRO
1226/1 veža obranná
1226/2 múr hradbový I
1226/3 veža bránová
1226/4 palác hradný východný
1226/5 palác hradný južný
1226/6 bastión
1226/7 bašta delová I
1226/8 palác hradný severný
1226/9 nádvorie hradné I
B: PREDBRÁNIE
1226/10 múr hradbový II
1226/11 bašta bránová
1226/12 bašta delová II
1226/13 nádvorie hradné II
C: PREDHRADIE I
1226/14 múr hradbový III
1226/15 bolverk
1226/16 nádvorie hradné III
D: PREDHRADIE II
1226/17 múr hradbový IV
1226/18 nádvorie hradné IV
E: PREDHRADIE III
1226/19 val
1226/20 nádvorie hradné V

 

 

Panovníci na hrade TEMATÍN

 

Štefan V.

 


Matúš Cák  Trenciansky

Ludovít II.

Mikuláš Bercéni

tematinn.JPG
Najbližší vývoz komunálneho odpadu je v pondelok 4.9.2017 a zber plastov je v piatok 1.9.2017
hradok_erb.gif
untitled.png
NEOFICIÁLNY informačný portál obce Hrádok
FUT.jpg
Počasie Hrádok - Svieti.com
Obec Hrádok

preslávená
tematínskou tradíciou
a bohatou históriou.

Vychutnajte si
plnými dúškami
neodolateľnú atmosféru,
zaujímavú históriu
a pohostinnosť obyvateľov.

Pripravili sme pre vás
zaujímavé informácie
z histórie
i súčasnosti obce.

Spoznáte kultúru
a tradície,
predstavíme vám
historické pamiatky
i aktuálne dianie v
spoločenskom,
kultúrnom, športovom
i duchovnom živote
nášho Hrádku
Meniny na web
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one